Vodná fajka (orientálne typy sa volajú aj: nargilé, kalián, shisha je fajka skladajúca sa z rúrky, ktorá má na jednom konci hlavicu s tabakom, v strednej časti má vyvedenú hadicu alebo hadičky vedúce do úst fajčiara a na druhom konci je ponorená do nádoby na vodu tj. vázy. Funguje na princípe filtrácie a ochladzovania dymu prebublávaním cez vodný filter, ktorý zachytáva väčšinu nečistôt.
Väčšina vodných fajok sa skladá z piatich od seba oddeliteľných častí:
- Korunka – keramická ( sklenená či kovová) slúži ako nádoba na tabak. Existuje viac typov koruniek, okrem u nás najrozšírenejšej štandardnej korunky sú to napríklad Phunnel,Vortex Bowl a Hot Shot.
- Tanier – kovový tanier, ktorý slúži hlavne na zachytávanie sadzí z uhlíka pri jeho čistení počas fajčenia.
- Telo – kovový komponent, ktorý spája väčšinu ostatných. Sám sa zväčša skladá z dvoch častí; hornej s ventilom do ktorej sa napája hadica a korunka a spodnej - skrutkovacej tyčky ktorá smeruje do vázy a je ponorená do vody.
- Hadica – papierová alebo gumená hadica, cez ktorú prúdi dym do úst fajčiara.
- Váza – obvykle sklenená nádoba na vodu, cez ktorú sa filtruje dym. Ten je tu potom uskladnený až do
- nasatia hadicou.
Ako fajčivo sa väčšinou vo vodnej fajke používa tabak zmiešaný s melasou, medom a olejom, ktorý je vlhký a mazľavý a pri horení silno dymí. Tabak môže byť v rôznych príchuťiach. V Európe sú obľúbené tabaky s príchuťami napríklad jablkový, melónový, mätový,hroznový atď. Naopak v arabských štátoch sú najobľúbenejšie tabaky silné bez príchutí, napríklad čierne tabaky. Na zapálenie tabaku slúži rozžhavený uhlík vytiahnutý z ohniska alebo rýchlozápalné uhlie. Doba fajčenia fajky je závislá od typu tabaku a kvality uhlíkov.
Dejiny:
Vodná fajka sa vyvinula z indickej huky. Pri huke sa do hlinenej nádoby na žeravé uhlie kládol tabak a dym sa viedol rúrkou do spolovice vodou naplnenej škrupiny kokosového orecha, odkiaľ sa inhaloval otvorom na jej boku. Neskôr sa vodná fajka rozšírila do Arábie, odtiaľ do osmanskej malej Ázie. Dnes je obľúbená najmä na Strednom východe. Veľmi populárna bola od 17. stor. práve v Malej Ázie, bola súčasťou miestnej mestskej gréckej a tureckej kultúry. Neskôr sa vodná fajka z Turecka rozšírila aj do Európy a Ameriky, kde však v 20-tom storočí upadla do zabudnutia vďaka obrovskému rozmachu cigariet. V súčasnosti opäť zažíva renesanciu a ludia si opäť k vodnej fajke nachádzaju cestu.
Pravidlá fajčenia v minulosti boli nasledovné:
- Nikdy nepodávali šlauch priamo dalšiemu fajčiarovi. Položili ho na stôl a to bolo znamením že mohol pokračovať další fajčiar.
- Šlauch si nemohol nikdy zobrať od človeka ktorý ešte fajčí. Musel ho sám položiť.
- Z vodnej fajky bolo dovolené fajčiť iba tabak určený na to
- Nikdy si nezapalovali cigaretu od uhlíka ani neodklepávali popol o tanier vodnej fajky
- Nefúkať dym iným ludom do tváre
- Vodna fajka bola vždy položená nižšie ako sedeli fajčiari
Porušovanie pravidiel sa v minulosti považovali za veľkú urážku. Pravidlá fajčenia vodnej fajky sa zachovali až do dnes, no v dnešnej dobe sa nekladie na ne až taký dôraz.
Všetky pravidlá nájdete v článku Etiketa fajčenia - 10 pravidiel, ktoré by ste mali ovládať
Zdroj : https://sk.wikipedia.org